Dlhodobé odborné štúdie, ktoré skúmajú generácie ľudí, potvrdzujú, že tým najdôležitejším pre ľudí sú vzťahy. To, ako sa človek bude mať, aký bude mať zdravotný stav v najbližších rokoch neurčuje až tak výška jeho cholesterolu, ale to, aké kvalitné vzťahy má.
Tieto štúdie potvrdzujú, že na kvalite našich životov sa najvýraznejšie podieľa kvalita medziľudských vzťahov, ktoré zažívame.
Nezabíja nás rakovina, možno nás ešte predtým zabíja nenávisť k svokre, nevyjasnené vzťahy so súrodencami, neuzavreté nezrovnalosti so susedmi, súdne spory o majetky s rodinou, či nenávisť voči bývalému mužovi…
Nebojím sa tvrdiť, že v drvivej väčšine chorôb je najskôr nevyriešený, zaťažujúci vzťah s niekým – a to aj vrátane seba, a až potom je choroba. Ak potrebujeme na niečom v živote pracovať, tak sú to práve vzťahy.
Prvý najzákladnejší vzťah je ten, ktorý máme sami so sebou. Potom sú to vzťahy, v ktorých žijeme. Potrebujeme sa naučiť vzťahom rozumieť. Čo nám vzťahy naznačujú a potrebujeme sa naučiť komunikovať v nich a riešiť ich.
Naše vzťahy a to, čo sa v nich odohráva je často reflektovaním toho, čo sa vlastne odohráva v nás. Keď nás niečo trápi, zrazu sa viac hádame, keď sme šťastní, zrazu nám nikto nevadí. Kopec hádok, sporov vyvolávame sami. Sami pre seba tvoríme divadelné predstavenia.
Ten, kto podvádza, vytvára žiarlivostné scény. Ten, kto závidí, bude ohovárať. Ten, kto sa nemá rád, bude vymýšľať príbehy o druhých, aby ich znemožnil a povýšil tak seba. Ten, kto neverí sebe, nebude veriť priateľovi. Ten, kto je vyčerpaný, sa bude hádať, aby v hádke načerpal energiu z druhého. Áno, najmä v partnerských vzťahoch sa hádame práve vtedy, keď sme unavení. Vyžalujeme sa, vykričíme sa, obviníme, dáme to zo seba von a načerpávame energiu z človeka, ktorého sme takto “zruinovali”.
Vzťahy sú reflektovaním toho, ako sme naučení žiť. Ak sme celý život žili v problémoch, problémy vyhľadávame a najčastejšie vo vzťahoch. Ak sme sa celý život s partnerom hádali kvôli reálnym problémom (peniaze, choroba, ťažké podmienky…), keď sa z nich dostaneme, máme tendenciu sa s ním hádať ďalej, lebo tak sme sa to naučili, takto proste fungujeme. Často vidieť staršie páry, ako už nemajú reálne problémy, a tak si ich sami vytvárajú. Vyhľadávajú, čo by riešili, čo je zlé na neveste, ako to tie deti zle žijú…
Vzťahy sú reflektovaním nás. Vzťahy nám v mnohých prípadoch ponúkajú zrkadlo toho, ako sme sa naučili žiť, toho, kým sme a toho, čo sa v nás odohráva.
Existuje mnoho návodov na to, ako mať kvalitné vzťahy, ale tým najjednoduchším, a podľa mňa aj najmocnejším, je pohľad cez vzťahy na seba. Ak ma niekto vytáča, pýtam sa: Čo ma hnevá na sebe? Čo som neprijala na sebe? Čo potláčam? Ak niekoho nenávidím, pýtam sa, čo nenávidím a neprijímam na sebe? Čo môžem urobiť, aby som prijal jeho správanie.Veď vonkajší svet nie je o svete okolo nás, ale o svete v nás.
Na druhú stranu, ak mi niekto závidí, tak mňa sa to netýka, to je jeho názor, jeho problém, ktorý si musí vyriešiť on. Ak ma niekto ohovára, opäť je to jeho názor, jeho problém. Nemusí nám sedieť každý, nie každý nám musí byť sympatický, to je prirodzené. Ale je rozdiel, či na neho hľadíme s nenávisťou, odporom, hnevom, alebo s odstupom a s objektívnym názorom na jeho konanie a s akousi pokornou dávkou pochopenia, pretože vieme, že nik sa nechová zle len tak, lebo sa mu chce a je zlý človek. Chová sa tak preto, lebo mu niekto ublížil, niečo ho trápi alebo ho to tak doma naučili a iné nevie. Veď predsa mohli by sme sa hnevať na rybu, že nevie šplhať po strome?
Preto sledujte svoje vzťahy, svoje pocity voči priateľom, rodine. Sledujte to, čo vás hnevá na druhých, čo vás veľmi vytáča, čím vám druhí ubližujú, možno si tým ubližujete vlastne vy.
Ak sa vás niečo dotklo, nie je to len tak. Nech to znie akokoľvek necitlivo, trafiť môžu iba do otvorenej rany, od tej zahojenej sa to jednoducho odrazí.
