Rola obete je v nás veľmi silno zakorenená. Žijeme v kultúre, kde bola a je neustále podporovaná. Pamätám si ako dieťa, keď veľmi ťažké odchádzanie na druhý svet môjho starkého vysvetľovali jedinou vetou: Koho Boh miluje, toho krížom obdaruje.
Množstvo situácií v živote berieme ako kríže, ktoré musíme niesť. Absolútne to chápem. Na to, aby náš mozog prijal situáciu, v ktorej sa ocitol a dokázal ju pochopiť, vyhodnotiť, spracovať, zaškatuľkovať a odložiť do podvedomia potrebuje jej pochopiť. V momente, keď nedokážeme nájsť príčinu udalosti skĺzneme k rôznym “pravdám” namiesto toho, aby sme danú vec prijali a nechali si dostatok času na pochopenie.
Ako národ, ktorý bol vždy akože malý, slabší, utláčaný, máme vo svojich génoch zakorenenú menejcennosť, potrebu stále niečo niekomu dokazovať, bojovať …
V momente, keď svoje boje nevyhrávame, nemáme komu čo dokázať, spadáme do role obete. Síce sa tvárime ako silní, tí, čo sa snažia, bojujú… ale na pozadí rozmýšľame ako obeť. Staviame sa do tejto role. Plakať, smútiť, priznať, že aktuálna situácia je pre mňa náročná je pravdou, ale ďalej sa utápať, preberať na seba kríže iných, živiť v sebe utrpenie je už rola, ktorú sme na seba prebrali, ktorej sme sa naučili.
Nemusíme, ale môžeme
Nemusíme, ale môžeme. Vždy máme na výber. Byť obeťou vlastného života, situácií v nich, vlastnej rodiny… alebo si vedome zvoliť postupne vystupovať z tejto obete.
Obeť nám dáva energiu, živí nás, získavame cez ňu pozornosť druhých. Veď predsa sme sa už v detstve naučili, že keď sme chorí dostávame najviac pozornosti. Keď si ublížime, zlomíme si nohu… vtedy aj ten najtvrdší otec poľutoval svoje dieťa. Konečne získalo tak vytúženú pozornosť.
Rola obete je jednou zo stratégií na získanie vytúženej lásky.
Je to v nás, žijeme si v tejto role a náš život sa deje podľa nej. Nevedome si kreujeme a priťahujeme situácie a ľudí, ktorí nás spolu s nami vtiahnú do náročných situácií, aby sme mohli trpieť, získali pozornosť – vytúženú lásku. Táto rola nás drží, živí samú seba. Dá sa z nej dlhé roky žiť, ale je sebadeštruktívna.
Rola obete, pozícia obete, vnútorné hlasy, ktoré k nám prehovárajú ako k obeti, je jedným z 9 sabotérov z teórie vnútorných sabotérov od S. Chamine.
Keď uvažujeme ako obeť, nedovolíme si skutočný úspech, nedovolíme si jednoduché riešenie situácie, nedovolíme si včas odísť z danej situácie, ukončiť vzťahy, ktoré nás čerpajú. Nedovolíme si vidieť riešenia danej situácie. Nedovolíme si vidieť kroky, ktoré potrebujeme spraviť, aby nám bolo lepšie.
Obeť nám hovorí:
Nikto mi nerozumie.
Všetko zlé sa stane mne.
K životu patrí utrpenie.
Tak veľmi sa snažím, tak veľmi a predsa to nejde.
Život je veľmi náročný. Keby som nemal tieto vyčerpávajúce problémy, tak …
Už ťa nepotrebujem, rola obete
Je na nás vystúpiť z tejto role. Vedome sa rozhodnúť, že nepotrebujem trpieť, aby som rástol.
Nepotrebujem zažiť peklo, aby som si zaslúžil nebo.
Nepotrebujem kríž, aby ma Boh miloval.
Nepotrebujem si dokazovať svoju hodnotu tým, aký ťažký život mám.
Nepotrebuješ to, rozlúč sa s tým, postupne to opusti.
Dovoľujem si:
Dovoľujem si spoznať, kedy padám do obete.
Dovoľujem si opustiť rolu obete.
Dovoľujem si včas opustiť situácie, ktoré ma vrhajú do utrpenia.
Dovoľujem si vidieť v náročných situáciách priestor pre zmenu, pre učenie.
Dovoľujem si učiť sa cez radosť.
Dovoľujem si pocítiť vďaku.
Dovoľujem si …
Cesta je postupná, zmena je postupná, rola obete sa skrýva v mnohom, veľmi rafinovane. Ak sme v nej žili dlhé roky, budeme sa jej podvedome držať, pretože sme sa tak naučili žiť a vystúpiť z nej je obrovská životná zmena.
Ak sa vedome rozhodnete, že to takto nechcete a vedome ju začnete sledovať, skúšať prepnúť sa do role tvorcu, nájdete cestu ako s ňou pracovať. Prídu vám do cesty možnosti. Dá sa s ňou vysporiadať aj cez prácu na svojich vnútorných sabotéroch. Viac o nich sa dočítate v starších blogoch tu.
Ale oplatí sa, pretože opačná rola tvorcu nám prináša príval energie, radosti, možnosti. Prináša nám možnosť žiť život, po ktorom úpenlivo túži naša duša. Želám vám veľa odvahy.
Na záver mi dovoľte zdieľať myšlienku Mami Helen – Liviahelen
Neriešim utrpenie, oživujem život.
