V predchádzajúcom blogu som písala o tom ako mozog všetko automatizuje a tak nás núti sa správať a uvažovať rovnako tak ako sme to robili včera. Odkaz na blog na tento článok nadviažem.

Vráťme sa ku korčuľovaniu z predchádzajúceho blogu. Ako sa dostaneme do bodu, že si povieme, že nám nevyhovuje spôsob korčuľovania, ktorý sme sa naučili? Predpokladám, že po tom, ako si začneme všímať, že stále padáme. Že nás až príliš bolia nohy, že sú všetci rýchlejší ako my. Potom možno sadneme za počítač a hľadáme, ako sa správne korčuľovať a zistíme, že robíme základne chyby.

Rovnako to funguje aj v našich životoch. Niečo nie je tak ako by sme chceli, v niečom sa nám nedarí, necítime sa dobre v nejakej životnej situácii. Niečo nás vo vnútri žerie, nemáme radosť z práce, zo života. Niečo je proste zle a my potrebujete zistiť, čo a ako to zmeniť.

V prvom rade, čo vnímam ja ako zásadné, je potrebné nájsť si čas sadnúť si, zastaviť sa a uvažovať nad svojím životom, či danou situáciou. Aké sú moje vychodené koľaje? Ako to vlastne korčuľujem? V preklade: V čo verím? Čo si myslím o mojej situácii? Čo si myslím o sebe? Aké myšlienky mi idú hlavou pri danej situácií? Do akej role sa stavia v danej situácií? Robím zo seba obeť? Verím si? Pozerám sa na danú situáciu ako na riešiteľnú, alebo vidím iba jednu veľkú katastrofu?

Na začiatok si stačí sadnúť sám so sebou a skúsiť napísať na papier odpovede na tieto a podobné otázky. Už len to, že si sami so sebou sadneme a budeme sa pýtať inak, nám pomôže pohnúť sa trošku dopredu.

To, že to napíšeme a pri písaní o tom uvažujeme nám poskytne opäť trochu iný pohľad a začneme objavovať náš spôsob uvažovania a myslenia aspoň z časti.

Niektoré témy sú zložitejšie. Máme toho v sebe veľa a často hlboko skryté v našom podvedomí a nestačí len cielený rozhovor sám so sebou. Ale na to sú zas rôzne techniky, nástroje, rôzne meditácie, koučovania, psychológovia… (napíšem o tom samostatný blog) Ale s bežnými vecami si vieme vystačiť aj takto a získať aspoň malý nástroj na to, ako sám seba začať viac vnímať. Postupne sa nám veľa vecí začne ukazovať a budeme vedieť na čom konkrétne potrebujeme zapracovať.

Je to cesta, cesta osobného rozvoja, cesta sebapoznávania, cesta k sebe.

Ako veľmi nám vedia naše vzťahy pomôcť v ceste osobného rozvoja si môžete prečítať v článku tu.

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *