Môžeš sa rozhodnúť spomenúť si na to, kto v skutočnosti si. Môžeš postupne zo seba zhodiť všetky presvedčenia, obrazy, predstavy, ktoré si na seba prebral o tom, kto si.
Dostal si do daru myseľ a buď sa s ňou naučíš narábať a ona ti dovolí nazrieť do svojej podstaty, alebo sa necháš ňou ovládať a uveríš jej. Jej predstavám o tom kto si, čo by si mal. Všetkým jej presvedčeniam, filmom, obrazom o tom aký je svet a kto si ty.
Keď sa vydáš na túto cestu, postupne zistiš v zábleskoch opustenia tvojho ega, že všetci sme v najčistejšej podobe duše, ktoré pochádzajú z toho istého miesta.
Ak si si zvolil žiť rolu, bojovať, súdiť… zvolil si si nechať sa ovládať strachom a postupne sa učiť cez veľké utrpenie. Ale aj tak na pozadí teba vždy je to najčistejšie, čo v sebe máme. To, čo si tam mal keď si sa narodil, to, čo tam budeš mať keď budeš umierať.
V každom z nás je ukrytá duša, ktorá túži aby sme si spomenuli. Aby sme nasledovali jej volania. Postačuje tvoja odvaha a túžba zbaviť sa všetkých tých nánosov, všetkých tých strachov, všetkého, čo cítiš, že ti v skutočnosti nepatrí.
Aspoň na chvíľu od teba odísť, drahé ego.
Pozri sa do seba a opýtaj sa: Chem? Dovoľujem si? Ak áno, vyslov úprimnú túžbu a veci sa začnú diať.
Stretneš ľudí, natrafíš na články, videá, kurzy, ktoré ti pomôžu. Pomôžu ti nájsť cestu späť domov. Domov do tvojho srdca, ktoré ťa spojí s tvojou dušou. Nájdeš tú nekončiacu radosť a nekonečné ticho v tebe. Možno len na chvíľu, potom ťa zas ovládne myseľ, ale potom zas na chvíľu pocítiš ten stav, ktorý vie, pozná a nepotrebuje. A takto dookola.
Až kým si dovolíš úplne sa odovzdať a pustíš sa svojho ega. Možno minútu pred smrťou a možno až nabudúce a možno …dovoľ si to, svietiť viac a viac.
