Mozog nám poskytuje informácie v súlade s našimi presvedčeniami. Dokonca aj informácie, ktoré nám až tak neladia si dokážeme prispôsobiť tak, aby nám sedeli.
Sme schopní sami seba klamať, len aby nám okolitý svet sedel s našimi presvedčeniami. Takže čo ak nás vychovali v presvedčení, že na peniaze treba tvrdo robiť? Ak sa človek dostal k peniazom alebo akejkoľvek odmene vždy iba po ťažkej fyzickej práci, myslíte si, že jeho mozog prijme informáciu o práci, v ktorej sa človek veľa nenarobí, ale dobre si zarobí?
Čo si povie jeho mozog?
To mi predsa nesedí, takúto informáciu hneď vytesním alebo bude o nej pochybovať, sám človek o nej bude pochybovať. Povie si, že to nie je možné, že je to klamstvo. Ak to aj pripustí, lebo ho niekto presviedča, lebo vidí na vlastné oči, že to funguje, aj tak bude pochybovať. Potľapká sa po pleci, povie si že potrebuje mať dobrý pocit, že sa narobil, že je dobrý človek, lebo sa narobí a dostane za to zaplatené, nie ako tí lenivci. A tak ostane tento človek celý život tvrdo pracovať za priemernú mzdu, aj keď mohol zarábať dobre a nenarobiť sa veľa a užiť si viac svoj vlastný život.
Sú to presne tie jednoduché, každodenné presvedčenia, ktoré formujú náš život. Veľa z nich je tak pevne zakorenených v nás, že ich ani nevnímame. Tak ako sme presvedčení, že po dni príde noc a po noci deň. Súbor týchto hlbokých presvedčení je vlastne naša osobná viera, sú to naše osobné prikázania, zákony fungovania nášho života, ktoré v sebe nosíme.
Veríte, že nemôžete chcieť od života viac, lebo ste ešte nič nedokázali? Veríte, že ten pravý muž sa hľadá ťažko? Veríte, že láska na celý život neexistuje? Veríte, že vždy musí vo vzťahu prísť k hádke? Veríte, že bohatí ľudia nemohli získať svoje bohatstvo inak ako kradnutím? Veríte, že v politike musia byť iba pokrivení ľudia?
A skúsme pátrať ďalej, pátrať do seba? Vetíte, že nie ste dosť dobrý? Ste presvedčený, že nie ste dosť krásny, úspešný, hodný lásky, hojnosti, zdravia …
Takýchto súborov presvedčení sú v nás tisíce a mnohé nám postavili do našich životov pevné mantinely, ktoré nám nedajú možnosť vidieť viac, zažiť viac, spoznať viac.
Príbeh zo života
Pre jednoduchšiu ilustráciu vám prepisujem jeden rozhovor z koučovania jednej veľmi milej a múdrej mladej ženy. Citujem:
“Keď som vyrastala moje spoluhráčky ma nemali rady. Chodila som poctivo na tréningy a darilo sa mi. Nikdy som nesedela na lavičke, dokonca som bola kapitánka. No ony mi závideli a ohovárali ma. Aj na výške, keď sa mi darilo, tak ma osočila spolužiačka, že to preto, lebo mám ľahký život. Keby tá vedela, čo všetko som zažila. Som celkom pekná žena, ale keď idem s inými známymi do mesta a sú tam aj priateľky manželových známych, dám si pozor, ako sa obliekam. Viete, peknú, múdru a vtipnú ženu, po ktorej chlapi pozerajú, ženy nemajú rady.
Akosi som sa v živote naučila, že byť najlepší, najkrajší, naj… nie je až také víťazstvo. Kedysi som počula, že víťaz je sám. Je to pravda. Naučila som sa zastaviť sa pred úspechom. Nie som z úspešnej a bohatej rodiny, bohatí boli pre nás niečo ako tí zlí, čo nejak museli kradnúť alebo čokoľvek. Teraz, keď som mladá a chcem si dopriať krásu, často sa zabrzdím a nedoprajem si vyzerať dobre.
Keď mám pred sebou výzvu, na ktorej by som mohla zarobiť, zľaknem sa a pochybujem o tom. Proste si to nedovolím. Bojím sa úspechu. Bojím sa, že potom budem sama. Pritom, keď to prekonám a idem s dobrými kamoškami, kde sa nebojím, že mi budú závidieť, vyobliekam sa, doprajem si a vtedy sa cítim skvelo. Akokeby som v sebe mala hlboko zakorenené, že nemôžem byť bohatá a úspešná. Mám v sebe akýsi model chudoby a pokory, ale takej prehnanej, že je to až zvláštne.”
Tak čo? Vidíte v jej slovách kopec negatívnych presvedčení o sebe a o tom ako funguje svet? Moja klientka časom pochopila, ako samú seba blokuje, ako si nedopraje úspech zo strachu pred odmietaním a ako samú seba presvedčila, že byť bohatý a úspešný nie je úplne dobré. Že keď bude úspešná, nebudú ju mať ľudia radi a ostane sama, obklopená závisťou. Tento jej strach a jej presvedčenie ju sprevádza roky. Dnes už však vie pomenovať a pracovať s nimi, čo je umožnilo posunúť sa dopredu k spokojnejšiemu životu.
Odkiaľ sa berú presvedčenia?
Najviac predsvedčení o sebe a svete sme získali opäť v detstve. Ako malé bábätká ich v hypnotickom stave nasávame od svojich rodičov, od svojho okolia, od ľudí, ktorým veríme. Niekedy stačí raz povedať: “Z teba nič nebude,” a už sme “prekliati” na celý život. Mnohé presvedčenia si potom iba utvrdzujeme alebo získavame nové a nové. Bijú nám ich do hlavy média, sociálne siete, kultúra. Hovoria o tom, ako by sme mali vyzerať, ako by sme mali žiť, ako by sme sa mali stravovať. A my pod vplyvom neustálych manipulácií tieto presvedčenia prijímame za svoje a podriaďujeme im svoje životy.
Tak v čo veríte? Aké sú vaše obmedzujúce presvedčenia? Čo si vlastne myslíte o sebe, o svojej hodnote? Skúste sa zamyslieť a najlepšie je zamyslieť sa na kus papiera, ktorý si s odstupom času môžete prečítať. Presvedčení v sebe máme milióny, ale je len na nás, čo s nimi ideme robiť. Nie je to jednoduchá cesta, ale istotne stojí za to. Je to ako keď ste slepí a získavate čoraz presnejšie dioptrie. To predsa stojí za to.
