Nasledovné slová som napísala po jednej veľmi silnej kundalíny meditácií, ktorú som vykonávala 21 dní ako súčasť kurzu Mohendžodáro. Ak chcete vedieť viac o tomto kurze, odporúčam rozhovor s lektorkou tanty Baškou Sihelskou, ktorý nájdete tu:
Možno ubehne veľa času, možno ubehne až priveľa času a možno ubehne všetok čas tvojho života, kým si uvedomíš, že byť ženou je požehnanie a poslanie.
Možno budeš mať tú odvahu a vrhneš sa naproti svojim tieňom. Vzpriamená sa postavíš a vyzveš svoje tieň, aby prišiel k tebe. Tvoj tieň, ktorým si ty. Časť teba, ktorú tak dokonale, rafinovane odmietaš a preto nedokážeš byť skutočne šťastná tu a teraz. Vo svojom tele, so svojou krásou, nadaním, ale aj nedostatkami. Preto je na pozadí stále niečo, čo ťa nahlobáva. Tak stojíš a prizveš ho k sebe a opýtaš sa, čo potrebuje, čo môžeš pre neho urobiť… začneš viesť rozhovor, ktorý v tebe vedie tvoje srdce.
Potom sa začnú diať veci, vystúpi bolesť. Bolesť, ktorá pohltí všetky tvoje kosti. Nechaj ju sebou prejsť, je dôležitá, oslobodí tvoje telo a tvoju myseľ.
A tak stojíš v bolesti, pretože si uvedomíš, že si si veľmi, veľmi dlhé roky ubližovala. Pretože si neprijala časť seba, jednu z tvojich osobností, pretože ti niekto vtĺkol do hlavy, že tá časť nie je dosť dobrá, je zlá, škaredá, nie je hodná…
Možno príde hnev, ľútosť, ešte väčšia bolesť … postupne však nastane uvoľnenie a cesta k prijatiu. Prijatiu každého aspektu seba, ktorý si odmietala. Už len pošli lásku, objím to malé dievča, ktoré oproti tebe stojí, to dievča, ktorým si ty a užívaj si nekonečnú lásku, ktorá na pozadí všetkého pramení.
Prečo by si toto robila?
Prečo by si sa púšťala naproti bolesti a svojim zraneniam? Pretože inej cesty niet. Jediná cesta, ktorá vedie k naplneniu tvojho poslania, naplneniu tvojich snov, ale najmä k pocíteniu radosti z vlastného bytia. Jediná cesta je cesta cez seba, cez svoje tiene, zranenia.. jediná cesta je cestou cez seba, cesta prijatia všetkého, čím si.
