Chcete sa naučiť korčuľovať? Najskôr je to veľmi vyčerpavajúce, veľa uvažujete o tom, ako to robíte. Postupne vám to začína ísť, nevyčerpáva vás to tak. Rovnako odbúrate kopec strachu a po pár pádoch sa viete korčuľovať bez toho, aby ste nad tým uvažovali. Po rokoch už ani neviete povedať, ako sa vlastne korčuľujete a keby ste nad tým začali uvažovať, skôr sa dopletiete. Skúste to s chodením. Skúste niekomu vysvetliť, ako sa chodí.
Podstatou je, že mozog sa naučil korčuľovať a zautomatizoval to, už to vie a nepotrebuje o tom uvažovať. Korčuľovanie sa presunulo do podvedomej časti mysle.
Keby sme sa chceli naučiť korčuľovať inak, museli by sme to vyhrabať z dna podvedomej mysle a vynaložiť dvojnásobné množstvo energie, aby sme prepísali zaužívané postupy. Naša myseľ má totiž hlboko zapísané jasné vzorce, ako sa korčuľuje. Je to ako keď chceme zmeniť koryto rieky, tiež je to náročnejšie, ako keď chcete vytvoriť nové koryto.
Keby však naša myseľ takto nefungovala nedokázali by sme sa ráno ani pohnúť z postele. Ako rýchlo by nás vyčerpala a zničila prvá hodina dňa, keď by sme museli nanovo uvažovať o tom, ako si umyť zuby, ako si uvariť čaj a ešte by sme museli myslieť na to, aby sme nezabudli pravidelne dýchať?
Nesmrteľný Ťapákovci
Jednou zo základných vlastností nášho mozgu je, že sa chce veci naučiť a šupnúť ich do podvedomia a nemíňať na ne už toľko energie.
Mozog veci automatizuje. A keď sa už niečo naučí, chce to robiť tak, ako sa to naučil. Keď sme sa naučili už nejak myslieť, mozog chce, aby sme mysleli rovnako ako už 100x.
Učenie nového štýlu korčuľovania by ho stálo opäť veľa energie a tú on šetrí. Preto nás tak trochu nepríjemnými pocitmi odrádza od toho, aby sme sa išli učiť nový spôsob korčuľovania.
Presne takto isto funguje aj pri spôsobe uvažovania. Má zautomatizované a poukladané v podvedomí, ako uvažujeme o láske, ako sa chováme, keď máme strach, ako regaujeme, keď stretneme nepríjemného človeka. Na jednej strane sme automatické stroje, ktoré sa 90 % času chovajú rovnako, ako sa chovali včera.
Preto nie je jednoduché zmeniť sa. Zmeniť to ako sa chováme, ako uvažujeme, ako konáme. Mozog nás v tom nepodporuje. Drží nás v zaužívaných vzorcoch a hlavne v pohodlý. Je potrebné si uvedomiť, že veľa reakcií a našich uvažovaní o sebe a svete vychádza práve z naučeného – zautomatizovaného spôsobu uvažovania. Ak neurobíme nič preto, aby sme to zmenili, budeme ďaľšie roky konať a uvažovať rovnako. Takže ostanem tam, kde sme boli pred rokmi, navyše pokiaľ sú tieto vzorce uvažovania a správania deštruktívne, môžeme svoj život iba rokmi zhoršovať.
Plastický mozog
Čo je však najdôležitejšie dodať je to, že tieto vzorce môžeme meniť, pretože mozog je plastický. Vie sa naučiť uvažovať inak, prepísať zaužívané zvorce. Tak ako nám to bude vyhovovať v prospech nás. Avšak vyžaduje to cieľavedomú prácu na sebe. Na spoznávaní týchto nevhodných, neprospešných vzorcoch správania a uvažovania. Vyžaduje to vedome sa rozhodnúť zmeniť to, vystúpiť z konfortnej zóny. To je cesta osobného rozvoja.
Ako sa na ňu vydať som vám zhrnutla v článku tu.
